Z pod postele som vybrala kufor a menšiu cestovnú tašku. Otvorila som skriňu a vybrala z nej kôpky úhľadne poukladaného oblečenia. Za pár hodín odchádzam do Manchestru a to nie som ešte ani pobalená.
Do kufra som nahádzala toľko vecí koľko sa len zmestilo a s veľkou námahou som sa ho snažila zazipsovať.
Po nekonečne dlhých minútach sa mi to podarilo a s červeňou v tvári som si sadla na posteľ. Z komody som vybrala kozmetickú taštičku a vzorne som do nej poukladala k životu potrebné veci.
Spokojná sama so sebou som sa vytrepala spolu s kufrom a cestovnou taškou dolu na poschodie kde ma už vyčkávala vysmiata mama. Bolo mi jasné, že je nadšená, že sa zbaví aspoň jedného svojho potomka ale nemusela to dávať tak najavo. S radosťou mi pomohla s kufrom, ktorý následne položila pri dvere.
Ja som sa ešte vybrala k botníku, z ktorého som vybrala niekoľko párov topánok. Tie som nabalila do cestovnej tašky a rezkým krokom som pribehla ku kufru nášho auta kde už bol naložený môj kufor. Prihodila som tam ešte cestovku a usmiala som sa na mamu, ktorá stála povedľa mňa spolu s Tylerom.
"Tak si nachvíľku uži, že budeš dá sa povedať jedináčikom." podišla som k svojmu mladšiemu, nie moc vydarenému bratovi, ktorý ma tuho zvieral vo svojom náručí.
"Dúfam, že sa už neuvidíme." s úsmevom na perách mi zašepkal do ucha načo som mu ja následne vyplazila jazyk.
"Uhm, veď vieš že aj ty mi budeš chýbať." on len prekrútil očami a stratil sa za dverami nášho domu.
"Miláčik, prosím nevyvádzajte s Eleanor hlúposti lebo vy dve do kopy to je.."
"Hotová pohroma. Áno ja viem mami." s úsmevom som ju doplnila načo ma ona tuho zovrela vo svojom náručí.
"Ľúbim ťa." milo podotkla a pohladila ma po vlasoch.
"Aj ja teba, ale na toto som už trošku pristará." vyplazila som jej jazyk načo sa ona z chuti zasmiala.
"Len aby ti tak nezostal keď ho toľko vyplazuješ." teraz som sa pre zmenu zasmiala ja a slabo jej zakývala pred tým než som si sadla k otcovi do auta.
Po 3 hodinách cesty sme konečne zastavili pre ich domom. Zo zadného sedadla som si vzala kabelku, ktorú som si prehodila cez plece. Otočila som sa späť k ocinovi, ktorému som venovala širokánsky úsmev.
"Kreditku máš však?" spýtal sa s úsmevom na perách.
"Mám, len neviem či je na nej niečo."
"Keby nie tak mi napíš a niake peniaze ti pošlem." ja som len prikývla a silno som ho objala.
Obaja sme vystúpili z auta a on mi pomohol vybrať kufor a cestovnú tašku. On nastúpil späť do auta a ja som mu letmo zakývala. Otočila som sa k dverám a priložila som k ním ruku. Vo chvíli keď som chcela zaklopať sa dvere roztvorili a na mňa sa vrhla vysmiata El.
El s maminou :)
Zatiaľ to vyzerá dobre :3
OdpovedaťOdstrániťĎakujem :)
Odstrániť