Na chvíľu som skúmala prostredie okolo seba no pri pohľade na hodinky som vyletela z parku ako raketa. Rýchlym krokom som sa rozbehla k domu Grace. Grace je mojou najlepšou kamarátkou už od prvého ročníku na strednej. Dokážem ju opísať pár slovami. Moje druhé ja.
Keď som zastavila pri jej dome zadýchaná ako bežecký kôň ona práve vyšla z dverí so širokým úsmevom. Keď ma zbadala, úsmev sa jej ešte viac rozšíril. Vtedy ku mne pribehla a tuho ma objala. Celú cestu do školy sme len kecali o samých blbostiach. Ona mi rozprávala o svojom výlete v Manchestri, kde bývajú jej starí rodičia a ja zas o "úžasnom" víkende, ktorý som preležala v posteli s notebook-om na nohách.
Vošli sme do triedy zároveň s učiteľkou, tak sme sa snažili nenápadne dostať do zadnej lavice. Ona si nás však všimla a premerala si nás svojimi modrými okálmi.
"Ale, ale. Slečny čo tak neskoro?" spýtala sa s úškrnom na tvári.
" Ja som bola u doktora." Grace trepla prvú výhovorku, ktorá ju napadla.
"A vy slečna Flatcher-ová?"
"No uhm j-ja som zaspala." hodila som na ňu pohľad šteniatka a dúfala som, že ma nenechá po škole.
"Zaspala? Tak to napravíme a uvidíme sa tu aj po vyučovaní." venovala mi ešte jedne úškľabok a otočila sa späť k tabuli.
"Krava." zašomrala som si sama pre seba a prisadla som si ku Grace.
"Prepáč, ale čakala som že si vymyslíš lepšiu výhovorku." milo sa usmiala a ja som premýšľala či ma chcela rozveseliť alebo ešte viac naštvať.
Podľa môjho výrazu zrejme usúdila, že to nemá zmysel a začala si opisovať poznámky. Ja som sa pohodlnejšie posadila a začala som rozmýšľať "nad nesmrteľnosťou chrústa"."
Celý deň sa vliekol nesmierne pomaly. Po škole ma nechala cca 15 minút, takže som akurát stihla autobus domov.
Doma bol ako vždy len môj mladší brat Tyler, ktorý mi len zakýval a s plnou miskou popcornu sa opäť zavrel vo svojej izbe. Normálka. Z kuchyne som si zobrala tanier s obedom a zamierila som do obývačky. V telke nič zaujímavé nebolo tak som zabíjala svoj čas pozeraním do blba. Hodinku aj niečo pred príchodom rodičov som poumývala riad a povysávala obývačku. Na rýchlo som ešte spravila hranolky s vyprážaným syrom a prichystala som stôl na večeru. Prišli presne o 6-stej. Ešte sa šli prezliecť a ja som zatiaľ bola oznámiť Tylerovi, že večera je už na stole. S úsmevom na tvári si sadol za stôl a čakal na našich. Tí sa tiež o pár minút dovalili a večera sa mohla začať. Všetci rozprávali o tom aký mali deň, ako bolo v práci prípadne v škole len ja som sa prehrabávala v tanieri a snažila som sa tváriť že ma to zaujíma.
"A ty si mala aký deň?" s milým úsmevom sa na mňa otočila mama.
"No fajn. Teda ako obyčajne." úsmev som jej opätovala a opäť som sa začala venovať môjmu tanieru a obsahu v ňom.
"Volala mi Kim." opäť ma vyrušila z mojich myšlienkových pochodov.
"A čo také chcela?"
"Či by si nechcela ísť cez leto k nim do Manchestru. Predsa len Eleanor bude mať narodeniny, mohla by si jej pomôcť s oslavou." s úsmevom navrhla.
"Rada pôjdem!" nadšene som vykríkla.
Po večeri som naukladala riad do umývačky a utekala som do izby. Celý čas som sa usmievala na obrazovku notebooku až pokým ma nevyrušilo bliknutie. Eleanor. Správu som rýchlo otvorila a s úškrnom na tvári som začala čítať.
"Tešíš sa na mňa? :)"
"Ani nevieš ako, konečne aj niečo pozitívne. :)"
"Toto leto bude lepšie než tie predchádzajúce :P"
"Hej a ako to vieš? :D"
"Cítim to v kostiach :DD"
"Dobre ty kostlivec. Ja som už riadne uťahaná tak si pôjdem lahnúť :) "
"Nechoď :("
"Ale, veď sa o 4 dni vidíme honey :)"
"Dobre, tak choď a nebaľ si toho moc máme na pláne nákupy. :D "
"Toto bude naozaj nezabudnuteľné leto ;) :D"
"To bude :DD" Ešte som jej poslala pusu na dobrú noc a rýchlo som sa odhlásila. Zo skrine som vybrala pyžamo a rýchlo som utekala do kúpelne.
Tak po dlhšom čase vám sme pridávam prvú kapitolu :) Dúfam, že sa bude páčiť :)
Dosť dobréé, Lana :)
OdpovedaťOdstrániťDosť ti ďakujem :)
Odstrániť