Info :)

Baby, prepáčte že nebola žiadna časť ale to viete posledný týždeň prázdnin :) ta som si ho chcela trochu užiť :) Dúfam že ste si prázdniny užili rovnako ako ja :)) Budem super ultra rada keď mi napíšete ako ste si ich užili vy, kde ste boli :) poprípade hoci čo čo ste cez prázdniny prežili :) Čo sa týka časti zajtra ju 100% pridám :) len neviem ako to pôjde ďalej, lebo mi pribudne "trošku" učenia ale budem sa snažiť využiť každú voľnú chvíľku :))

4. Čo sa deje s mojím životom - Toto si vidieť nemala!

Song :)
"Mňa už bolia nohy." El nespokojne zamraučala a unavene si sadla na barovú stoličku v kaviarni hneď vedľa pultu.
"El išli sme na nákupy. Nie na módnu prehliadku. V pohode si si mohla dať baleríny a nie topánky v ktorých ledva stojíš." prekrútila som očami a sympatickému čašníkovi som nadiktovala objednávku.
"Ale sú kráásne však?"  El sa nad nimi rozplývala a čakala na odpoveď.
Ja som len letmo prikývla a do ruky som vzala vanilkové latté, ktoré nám medzičasom stihli doniesť.
"Čo budeme robiť doma?" prerušila som to chvíľkové nič nehovorenie.
"Spravíme si menšiu módnu prehliadku." nedopitú kávu som položila späť na pult spolu s peniazmi.
Zo zeme sme pobrali tašky, ktorých vôbec nebolo málo a pred vchodom sme si stopli taxík.

                                                                     ***

"Kedy si si stihla kúpiť toto?" z tašky som vybrala čierne čipkované prádlo a otočila som sa smerom k El.
"Toto si vidieť nemala!" odvrkla pomedzi zuby a s červeňou v tvári mi ho zobrala.
"Veď jasné, toto je len pre Tomlinsonove oči." vyplazila som jej jazyk a venovala jej jeden protivný úškrn.
Keby vtedy mohla pohľadom zabíjať už by som bola pravdepodobne v nebi.
Otvorila skriňu a pekne si ho tam schovala. Musela som sa nad tým pousmiať.
"Dobre tak sa choď obliecť." už s úsmevom ma popohnala El a do rúk mi podala všetky moje tašky ja som len prikývla  a išla som do kúpeľne.
Z tašiek som povyberala všetky veci a rozložila som si ich na zemi. Ako prvé som si obliekla zlaté minišaty, čiernu koženku a čierne topánky na platforme. Vlasy som si vypla do jednoduchého drdolu a vyšla som z kúpeľne. Keď ma El zbadala začala pískať ako o život.

"Takto sa obleč na moju oslavu!" nadšene skríkla a zatlieskala rukami nad svojou skvelou myšlienkou.
"Uhm, nie na tvoju oslavu mám niečo špeciálne." vyplazila som jej jazyk a vrátila sa naspäť do kúpelne.
Namiesto šiat som si vybrala šortky s vyvýšením pásom a k tomu som si vzala jednoduché biele tielko. Obula som si ešte biele conversy a vlasy som si zviazala do jednoduchého konského vrkoča.
Opäť som vošla do izby a El len prikývla.
"No vkus máš zaručene po mne!" venovala mi úškrn a ja som jej ho oplatila.
Ďalej som si obliekla obyčajné džínsy, bielu košieľku s vybíjaním golierom a na vrch ešte tmavo ružový svetrík. Obula som si čierne členkové conversy a ešte doladila pár drobností.

"V tomto vyzeráš najlepšie." poslala mi vzdušnú pusu a odfajčila (neviem čo iné som mala použiť :D) ma s tým, že som sa predvádzala už dosť a teraz je na rade ona.
Väčšinu toho čo predvádzala boli buď šaty alebo predĺžené topy s legínami. A aj keď to bolo niečo obyčajné na nej to vyzeralo úžasne. Po "prehliadke" sme si vzali do postele notebook a ja som zbehla ešte do kuchyne pre kávu a nejaké sušienky. El zapla Gossip Girl a podala mi nejaký časopis. Ja som jej na výmenu podala kávu a zopár sušienok. Moc sme toho opäť nenapozerali, pretože El sa ma snažila za každú cenu rozosmiať. Aj keď to bol opäť jeden z tých večerov kedy sa len rozprávame alebo si niečo pozrieme bola som rada, že som ho trávila práve s El.

                                Dúfam, že sa vám časť aspoň trošičku páčila :)

3. Čo sa deje s mojím životom - A to je ešte len začiatok!

S tetou Kim som si stihla len zakývať a El ma už ťahala do svojej izby. Kufor s taškou hodila ku skrini a skočila ku mne na posteľ. Musela som sa na nej zasmiať.
"Musím ti niečo povedať." tvárila sa vážne no aj tak jej to dlho nevydržalo.
"Ak mi chceš povedať to, že máš chlapca, ktorý je členom niakeho boybandu, tak už nemusíš."
El sa chystala niečo povedať ale potom len prekvapene otvorila ústa.
"Ako to vieš?"
"Sú toho plné noviny." vyplazila som jej jazyk a usadila som sa do tureckého sedu.
"Ale, veď nikdy nespomenuli moje meno."
"Robíš si zo mňa srandu? Spoznala by som ťa vždy a všade."
"Mrzí ma že som ti to nepovedala ale Louis nechcel aby sa to niekto dozvedel."
"Chápem." prikývla som hlavou na znak súhlasu a silno ju objala.

Song :)
"A aký je?" nadšene som vykríkla.
"Je strašne milý a hlavne pozorný.." El sa jemne začervenala a pohľad uprela na podlahu.
"Nič viac mi o ňom nepovieš?"
"Na oslave sa s ním zoznámiš dobre?" sladko sa usmiala a zaklipkala očami.
"Uhm no dobre." opäť som prikývla a ľahla som si na postel.
"Prídu aj ostatní chalani z kapely, možno ti niektorí z nich padne do oka." mrkla na mňa okom a ľahla si vedľa mňa.
"Ha, no to určite." zobrala som do ruky vankúš, ktorý následne letel do jej tváre.
"Šibe ti?" zvískla na celú izbu Eleanor a postavila sa na rovné nohy.
"Nudím sa to je všetko." vyplazila som jej jazyk a následne som pocítila jemný úder.
"Vankúšová bitkáá!" El skríkla na celú izbu ako zmyslov zbavená. Nestihla som sa ani postaviť a už do mňa letelo najmänej 10 vankúšov.
"Čím som si toto zaslúžila?" s hrôzou v očiach sa vo dverách objavila teta Kim.
"A to je ešte len začiatok!" El sa zákerne zasmiala a hodila do dverí vankúš.
"Ty si taká slepá, že sa nedokážeš ani trafiť?" s červeňou v tvári som sa vysmievala Eleanor, ktorá mi za odmenu opäť šľahla.
"Asi som tu už nepotrebná tak ja pôjdem do práce."
"Ahooj." s El sme skríkli na celý dom a začali sa na sebe smiať.
"A sme samé doma." opäť ten zákerný úškrn, občas sa jej začínam báť.

"Jedna palacinka Elizabeth, dve palacinky Eleanor, jedna palacinka Elizabeth, dve palacinky Eleanor.." takto to pokračovalo pokým Eleanor nerozdelila všetky palacinky do dvoch tanierov.
"Ešte ti ich ozdobím aby si bola spokojná." El vzala do ruky šlahačku, ktorou následne začala ozdobovať palacinky, občas sa ušlo aj mne ale naozaj len občas.
Večer sme si pustili niaku komédiu, ktorú sme aj tak nesledovali a radšej sa ohadzovali popcornom.
                                                                         
                                                                   ***

"Ellie, vstávaj.." El ma jemne zatriasla za ramená a začala mi dýchať na krk.
"Calder-ová ty nie si normálne. Koľko je vôbec hodín?"
"Osem." ticho zamraučala a začala skákať po posteli.
"A prečo vstávame tak skoro?" nadurdene som sa spýtala  a otočila som sa na druhý bok.
"No predsa ideme nakupovať!" zvískla na celú izbu a podišla k môjmu kufru.

Trošku kratšia :DDD Ale chcela som ju dať čo najskôr tak hádam sa bude páčiť :)

Budem mooc rada za každý komentík :)

2. Čo sa deje s mojím životom - Privítanie :)

Okej, takže na začiatok ma strašne moc mrzí, že som nič nepridala ale zrovna keď nie som zaneprázdnená tak som lenivá :)) Ale fakt sa polepším a dúfam len, že mi to víjde :) Dúfam, že sa časť bude páčiť :)

Z pod postele som vybrala kufor a menšiu cestovnú tašku. Otvorila som skriňu a vybrala z nej kôpky úhľadne poukladaného oblečenia. Za pár hodín odchádzam do Manchestru a to nie som ešte ani pobalená.
Do kufra som nahádzala toľko vecí koľko sa len zmestilo a s veľkou námahou som sa ho snažila zazipsovať.
Po nekonečne dlhých minútach sa mi to podarilo a s červeňou v tvári som si sadla na posteľ. Z komody som vybrala kozmetickú taštičku a vzorne som do nej poukladala k životu potrebné veci.

Spokojná sama so sebou som sa vytrepala spolu s kufrom a cestovnou taškou dolu na poschodie kde ma už vyčkávala vysmiata mama. Bolo mi jasné, že je nadšená, že sa zbaví aspoň jedného svojho potomka ale nemusela to dávať tak najavo. S radosťou mi pomohla s kufrom, ktorý následne položila pri dvere.
Ja som sa ešte vybrala k botníku, z ktorého som vybrala niekoľko párov topánok. Tie som nabalila do cestovnej tašky a rezkým krokom som pribehla ku kufru nášho auta kde už bol naložený môj kufor. Prihodila som tam ešte cestovku a usmiala som sa na mamu, ktorá stála povedľa mňa spolu s Tylerom.

"Tak si nachvíľku uži, že budeš dá sa povedať jedináčikom." podišla som k svojmu mladšiemu, nie moc vydarenému bratovi, ktorý ma tuho zvieral vo svojom náručí.
"Dúfam, že sa už neuvidíme." s úsmevom na perách mi zašepkal do ucha načo som mu ja následne vyplazila jazyk.
"Uhm, veď vieš že aj ty mi budeš chýbať." on len prekrútil očami a stratil sa za dverami nášho domu.
"Miláčik, prosím nevyvádzajte s Eleanor hlúposti lebo vy dve do kopy to je.."
"Hotová pohroma. Áno ja viem mami." s úsmevom som ju doplnila načo ma ona tuho zovrela vo svojom  náručí.
"Ľúbim ťa." milo podotkla a pohladila ma po vlasoch.
"Aj ja teba, ale na toto som už trošku pristará." vyplazila som jej jazyk načo sa ona z chuti zasmiala.
"Len aby ti tak nezostal keď ho toľko vyplazuješ." teraz som sa pre zmenu zasmiala ja a slabo jej zakývala pred tým než som si sadla k otcovi do auta.

Po 3 hodinách cesty sme konečne zastavili pre ich domom. Zo zadného sedadla som si vzala kabelku, ktorú som si prehodila cez plece. Otočila som sa späť k ocinovi, ktorému som venovala širokánsky úsmev.
"Kreditku máš však?" spýtal sa s úsmevom na perách.
"Mám, len neviem či je na nej niečo."
"Keby nie tak mi napíš a niake peniaze ti pošlem." ja som len prikývla a silno som ho objala.
Obaja sme vystúpili z auta a on mi pomohol vybrať kufor a cestovnú tašku. On nastúpil späť do auta a ja som mu letmo zakývala. Otočila som sa k dverám a priložila som k ním ruku. Vo chvíli keď som chcela zaklopať sa dvere roztvorili a na mňa sa vrhla vysmiata El.

El s maminou :)

1. Čo sa deje s mojím životom!

Ráno ako každé iné. Postavila som sa pred skriňu, a ako každé iné dievča v mojom veku som si lámala hlavu nad tým čo si obliecť.Vzala som si riflové šortky, bielu košeľu a conversy. Rýchlo som sa prezliekla a jemne sa nalíčila. Do hnedej kabelky som si vzala len knihu, žuvačky, mobil a peňaženku. Z domu som odchádzala presne o 8-smej. Išla som "menšou" obklukou. Keď som prechádzala cez park zaujala ma opustená lavička na samom okraji. Stála pod mohutným stromom. Bez váhania som k nej vykročila a posadila som sa na ňu. Bola som samotárska povaha už odmalička, no zároveň som mala rada spoločnosť.
Na chvíľu som skúmala prostredie okolo seba no pri pohľade na hodinky som vyletela z parku ako raketa. Rýchlym krokom som sa rozbehla k domu Grace. Grace je mojou najlepšou kamarátkou už od prvého ročníku na strednej. Dokážem ju opísať pár slovami. Moje druhé ja.
Keď som zastavila pri jej dome zadýchaná ako bežecký kôň ona práve vyšla z dverí so širokým úsmevom. Keď ma zbadala, úsmev sa jej ešte viac rozšíril. Vtedy ku mne pribehla a tuho ma objala. Celú cestu do školy sme len kecali o samých blbostiach. Ona mi rozprávala o svojom výlete v Manchestri, kde bývajú jej starí rodičia a ja zas o "úžasnom" víkende, ktorý som preležala v posteli s notebook-om na nohách.
Vošli sme do triedy zároveň s učiteľkou, tak sme sa snažili nenápadne dostať do zadnej lavice. Ona si nás však všimla a premerala si nás svojimi modrými okálmi.
"Ale, ale. Slečny čo tak neskoro?" spýtala sa s úškrnom na tvári.
" Ja som bola u doktora." Grace trepla prvú výhovorku, ktorá ju napadla.
"A vy slečna Flatcher-ová?"
"No uhm j-ja som zaspala." hodila som na ňu pohľad šteniatka a dúfala som, že ma nenechá po škole.
"Zaspala? Tak to napravíme a uvidíme sa tu aj po vyučovaní." venovala mi ešte jedne úškľabok a otočila sa späť k tabuli.
"Krava." zašomrala som si sama pre seba a prisadla som si ku Grace.
"Prepáč, ale čakala som že si vymyslíš lepšiu výhovorku." milo sa usmiala a ja som premýšľala či ma chcela rozveseliť alebo ešte viac naštvať.
Podľa môjho výrazu zrejme usúdila, že to nemá zmysel a začala si opisovať poznámky. Ja som sa pohodlnejšie posadila a začala som rozmýšľať "nad nesmrteľnosťou chrústa"."
Celý deň sa vliekol nesmierne pomaly. Po škole ma nechala cca 15 minút, takže som akurát stihla autobus domov.
Doma bol ako vždy len môj mladší brat Tyler, ktorý mi len zakýval a s plnou miskou popcornu sa opäť zavrel vo svojej izbe. Normálka. Z kuchyne som si zobrala tanier s obedom a zamierila som do obývačky. V telke nič zaujímavé nebolo tak som zabíjala svoj čas pozeraním do blba. Hodinku aj niečo pred príchodom rodičov som poumývala riad a povysávala obývačku. Na rýchlo som ešte spravila hranolky s vyprážaným syrom a prichystala som stôl na večeru. Prišli presne o 6-stej. Ešte sa šli prezliecť a ja som zatiaľ bola oznámiť Tylerovi, že večera je už na stole. S úsmevom na tvári si sadol za stôl a čakal na našich. Tí sa tiež o pár minút dovalili a večera sa mohla začať. Všetci rozprávali o tom aký mali deň, ako bolo v práci prípadne v škole len ja som sa prehrabávala v tanieri a snažila som sa tváriť že ma to zaujíma.
"A ty si mala aký deň?" s milým úsmevom sa na mňa otočila mama.
"No fajn. Teda ako obyčajne." úsmev som jej opätovala a opäť som sa začala venovať môjmu tanieru a obsahu v ňom.
"Volala mi Kim." opäť ma vyrušila z mojich myšlienkových pochodov.
"A čo také chcela?"
"Či by si nechcela ísť cez leto k nim do Manchestru. Predsa len Eleanor bude mať narodeniny, mohla by si jej pomôcť s oslavou." s úsmevom navrhla.
"Rada pôjdem!" nadšene som vykríkla.
Po večeri som naukladala riad do umývačky a utekala som do izby. Celý čas som sa usmievala na obrazovku notebooku až pokým ma nevyrušilo bliknutie. Eleanor. Správu som rýchlo otvorila a s úškrnom na tvári som začala čítať.
"Tešíš sa na mňa? :)"
"Ani nevieš ako, konečne aj niečo pozitívne. :)"
"Toto leto bude lepšie než tie predchádzajúce :P"
"Hej a ako to vieš? :D"
"Cítim to v kostiach :DD"
"Dobre ty kostlivec. Ja som už riadne uťahaná tak si pôjdem lahnúť :) "
"Nechoď :("
"Ale, veď sa o 4 dni vidíme honey :)"
"Dobre, tak choď a nebaľ si toho moc máme na pláne nákupy. :D "
"Toto bude naozaj nezabudnuteľné leto ;) :D"
"To bude :DD" Ešte som jej poslala pusu na dobrú noc a rýchlo som sa odhlásila. Zo skrine som vybrala pyžamo a rýchlo som utekala do kúpelne.

Tak po dlhšom čase vám sme pridávam prvú kapitolu :) Dúfam, že sa bude páčiť :)

      

     

Čo sa deje s mojím životom! - Úvod

Sedím na svojej posteli a rozmýšľam nad svojím životom. Nad svojou minulosťou. Nad tým ako som ubližovala ľuďom, ktorí si to nezaslúžili. Snažila som sa byť lepším človekom, no moja hrdosť a ego túto myšlienku vždy prevýšili. Neubližovala som svojou hrdosťou len iným ale aj sebe. Mala som všetko no zároveň nič. Mala som priateľov no i nepriateľov. Jeden deň, jeden chlapec a ja som dokázala pochopiť podstatu svojho života. A to len vďaka nemu :)

Takže je tu krátky úvod k novej poviedke :) Ja ani neviem čo ma to napadlo ale myslím, že budem písať niečo čo ma bude baviť :) Je to z časti ako keby som písala o sebe :)